Vitajte u Pupy!

................................................................................ Som mama, manželka a tvorivá duša, ktorá s nadšením vedie svoj kreatívny "biznis" a považuje to za úžasné životné dobrodružstvo. Maľujem nežné portrétiky, ktoré znovu-prebúdzajú to večné, čisté dievčatko v nás ženách. Vyrábam originálne šperky a drobné darčeky pre ženy večne mladé. Volám sa Zlatica Hlaváčová a tvorím pod značkou Pupa Art. Vitajte a vstúpte. :)

Sledovať tento blog!
  • Projekt "365 dní s písmenkami"

    Projekt "365 dní s písmenkami"

  • Maľovaná tvorba a autorská bižutéria pre dievčatá a ženy večne mladé...

    Maľovaná tvorba a autorská bižutéria pre dievčatá a ženy večne mladé...

Pupa Art obchod

Pupa Art obchod

Originálne autorské šperky (náušničky, náhrdelníky, prstene), reprodukcie obrazov a ďalšie drobnosti ako zrkadielka a odznaky - to všetko nájdete v mojom e-shope.
Read More
Portfólio

Portfólio

Značka Pupa Art vznikla v roku 2008. Od tej doby som už namaľovala množstvo portrétikov či už na objednávku alebo ako vlastnú tvorbu. Prehľad časti tvorby nájdete v tejto galérii.
Read More
Obrazy na predaj

Obrazy na predaj

Väčšina mojich originálnych obrázkov je pomerne rýchlo predaná. Tu nájdete aktuálne portrétiky na predaj. Reprodukcie mojich obrazov nájdete v mojom e-shope.
Read More
O autorke

O autorke

Som mama, manželka a tvorivá duša, ktorá s nadšením vedie svoj kreatívny "biznis" a považuje to za úžasné životné dobrodružstvo. Maľujem nežné portrétiky, ktoré znovu-prebúdzajú to večné, čisté dievčatko v nás.
Read More

Tajomstvo

Pred pár dňami som mala jedno špeciálne ročné výročie. Neoslavovala som. Nikdy som nebola oslavovací typ. Ale toto som asi mohla osláviť. Je to výraznejší míľnik ako mnoho iných výročí, ktoré kvôli spoločenským zvyklostiam predsa len oslavujem. Pred rokom som sa dozvedela, že mám rakovinu. A aby to bolo dokonalé, rakovinu IV.stupňa s metastázami, dodnes v podstate neoperovateľnú. Niekto by povedal, že tu predsa nie je čo oslavovať. Čo je to vôbec za morbidný nápad! Ale ja si predsa stojím za svojim.

Mám Vás rada, spriaznené duše, s ktorými som tenučkou nitkou spojená cez moje pupa dievčatká. Niečo málo musíme mať vo vnútri podobné, keď vnímame ako pekné podobné veci. Cítim, že som Vám dlžná vysvetlenie. Vysvetliť treba moje nereagovanie na správy, zdĺhavé vybavovanie objednávok a celkové opustenie virtuálneho priestoru. Preto som sa rozhodla, že výjdem so svojim tajomstvom na svetlo sveta. Takže… je to vonku, tým dôvodom je rakovina a moje učenie sa žiť s ňou.

Nie, nechcem vzbudzovať žiadne súcitné pocity. Nie je prečo ma ľutovať. Keď mám povedať pravdu, toto je moje najkrajšie obdobie v živote. Áno, je aj najťažšie, ale celé dohromady je plné lásky, šťastia a života. Prestala som robiť toľko vecí, ktoré mi ubližovali. Každým dňom sa oslobodzujem od utrpenia, v ktorom som nevedome žila.

Choroba je dar. Keď to počuje človek na začiatku svojej cesty s vážnou chorobou a je naklonený rôznym alternatívam a duchovným učeniam, hľadí, premýšľa a snaží sa to pochopiť. Je to dar… Choroba ťa zastaví. Donúti zmeniť tvoje zmýšľanie. Zmení ťa. Ale to nie je všetko. Ten dar je nekonečne obrovský. Ak si fakt otvorený, choroba ti ukáže cestu k tebe samému. Odhalí ťa až na kosť. A keď si na začiatku myslíš, že už si pochopil, vedz, že ešte nie. Ono sa to stále rozvíja. Ďalej. Hlbšie. Do vnútra. Je to cesta urýchleného duchovného dozrievania. A za taký dar, buď vďaka, Vesmír.

jesenny-park

Druhý dôvod, prečo chcem verejne písať o mojom zdraví-nezdraví je, že chcem ukázať, že s akoukoľvek diagnózou a s akýmkoľvek životným nešťastím sa dá žiť aj s veselou mysľou. Netreba to všetko prijímať ako ortieľ, ako nutné utrpenie, ako koniec. Je to začiatok. Je to cesta. Záleží len na tom, ako sa na to pozrieme.

Nechcem sa tváriť, že viem niečo viac. Nie. Neviem nič. Len som niečo vytušila a prajem si pomôcť tam, kde trošku môžem. Stretla som sa so zdravými ľuďmi tak nekonečne smutnými či namosúrenými, že mi to prišlo až vtipné, prečo ja som vedľa nich taká veselá s mojou nelichotivou diagnózou. Som ja divná a neuvedomujem si vážnosť situácie? Ale čo zmením na tej situácii, keď budem odpovedne k nej vážna a smutná?  Čo sa zmení na fakte, že možno zomriem, keď budem nad tým neustále bádať a predstavovať si moje tri deti-siroty a opusteného manžela? Nezmením nič. A možno mojimi negatívnymi myšlienkami a citmi ešte posilním chorobu.  Všetko na svete je tak ako má byť. Aj keď sa na hlavu postavím, Zem sa nezačne točiť opačne. Načo míňať svoju čistú silu na niečo, čo nikdy nedokážem ovplyvniť?

A na čo teda používam silu v sebe? Silu, ktorá prúdi celým vesmírom a ktorá i nás udržuje živými? Skúšala som manipulovať tou silou a vtesnať moje telo do predstáv, že je zdravé, že choroba odchádza. Nefungovala to. Skúšala som prosiť Boha, anjelov a iné bytosti, aby ma vyliečili. V násilnom očakávaní zázračného uzdravenia to tiež nefungovalo. Verila som rôznym liečiteľom, šamanom a čarodejníčkam, že ma vyliečia. Zatiaľ nič. Skúšala som chemoterapiu, ktorú som s odporom a vnútorným nesúhlasom nechala tiecť do môjho tela. Nič. Skúšala som snáď všetky dostupné alternatívne spôsoby liečby. Nález sa opäť len zväčšil.

tajomstvo

Až som nakoniec prišla k bodu, že som sa zmierila s osudom. Nebojujem. Nepredstavujem si. Netúžim. Nechávam veci plynúť a snažím sa nebyť vyrušovacím faktorom v toku života. Keď teraz prosím Vesmír, je to prosba o Vedenie, prosba, aby som našla Pravdu. A každým dňom som vďačná, že mi je niečo zo zázraku Života odhalené.  Keď prijímam chemoterapiu, je to bez boja, predsudkov a vnútorného odporu. Keď som hladná, tak jem to, na čo mám chuť a nestresujem sa viac, že cukor či nevegánska strava ublíži môjmu telu.  Či sa vyliečim, to neviem. Ale silno cítim, že nastúpená cesta je správna. Je to cesta vnútornej radosti a šťastia. Cesta nenásilia. Cesta zvnútornenia. A za tú cestu ĎAKUJEM.

Hoci ostanem verná mojej neoslavovacej mentalite, žiadne pompézne oslavy mi nie sú blízke, určitú formu oslavy mám. Tento dar, ktorý som pred rokom dostala v podobe diagnózy „rakovina“, oslavujem každý deň a každú minútu. Oslavujem životom. Radosťou. Vedomým prežívaním toho živého vo mne.

PS: Tie veselé vlasy na fotke mi vyrástli po prvej chemoterapii – dnes už je zase všetko inak a ja si opäť skúšam, aké je to bez nich. A… aj to je fajn. :)

Obrázkové citáty – 365 dní s písmenkami – 289/365

Sústreď sa na to, čo je dôležité!

289/365
Sústreď sa na to, čo je dôležité!
http://www.pupaart.sk/obrazkove-citaty

Obrázkové citáty – 365 dní s písmenkami – 288/365

Udržuj mier najskôr sám v sebe,  potom ho budeš môcť priniesť i druhým.  Tomáš Kempenský

288/365
Udržuj mier najskôr sám v sebe, potom ho budeš môcť priniesť i druhým.
Tomáš Kempenský
http://www.pupaart.sk/obrazkove-citaty

Obrázkové citáty – 365 dní s písmenkami – 287/365

Svět je tvá továrna na sny... Tomáš Klus

287/365
Svět je tvá továrna na sny…
Tomáš Klus
http://www.pupaart.sk/obrazkove-citaty

Obrázkové citáty – 365 dní s písmenkami – 286/365

Ľahké je žiť so zavretými očami, nechápať nič z toho, čo vidíme. John Lennon

286/365
Ľahké je žiť so zavretými očami, nechápať nič z toho, čo vidíme.
John Lennon
http://www.pupaart.sk/obrazkove-citaty

Follow

Get every new post on this blog delivered to your Inbox.

Join other followers: