O dievčatkách, Zlatke a o tom, že každá z nás je tak trochu Pupa

(Rozhovor bol pôvodne uverejnený v roku 2010 na sashe.sk)

Máte radi rozprávku o Karkulke? PupaArt vám jednu porozpráva. A nielen o Karkulke, ale aj o ných milých dievčičkách, krajších svetoch a veselších zážitkoch. Takú malú rozprávku o PupaArt si pre SAShE.sk pripravila Lucy Hudec.

Keď som prvýkrát vzhliadla veci od PupaArt ostala som v milom (tradične nemom) úžase. Nemý výraz je známy u mňa nadmerne vypúlenými očami, zaokrúhlenými perami do tvaru „O“ a schopnosťou koncentrovať sa až 2minúty. Pamätám si toto stretnutie práve preto, že som bola paralyzovaná toľkou krásou. A to fakt že nepreháňam!

Ohúrilo ma to krásne dievčenské,milé,nežné a láskavé,ktoré sa ku mne prihováralo nenásilne cez kresbičky,maľby a drevené postavičky. A ja hľadiac na tie tváričky som si vravela,že ktovie kto ich vyrába…
Splnilo sa mi teda malé želanie „spoznať“ a za PupaArt som objavila pani Zlatku. Zlatú pani Zlatku…
Zoznámte sa teda prosím aj vy…

Pokiaľ si dobre pamätám tak slovo „pupa“ znamená bábika. Rada sa hráš s bábikami? (prípadne s inými stvoreniami pre deti)
Hmm, áno veľmi rada…hranie s bábikou je v mojom ponímaní tvorenie, dotváranie, menenie, upravovanie, strihanie, maľovanie a šatenie… Ak si dobre spomínam, aj v detstve bolo moje hranie s bábikami práve takéto – tvorivé. Nehrávala som sa na bábikovské rodinky a ich vzájomné návštevy… ale som im šila šatičky, strihala vlásky ;), maľovala pusinky, vyrábala parochne a domčeky… Najdlhšou etapou v detstve bolo vytváranie a maľovanie papierových obliekacích bábik a domčekov pre ne. Veľmi ľutujem, že mi nejaké z tej doby neostali. Ale mám pocit, že čoskoro si budem musieť takúto spomienkovú papierovú pupu vytvoriť – aj s oblečením. :)

Kedy sa Zlatka rozhodla byť Pupou?
V tom zmysle, že bábiky sú mojím tvorivým sebavyjadrením, som Pupou už od detstva. A nápad, že by som mohla ponúknuť moje dievčatká aj ostatným ľudkom, živím už pár rokov… len mi vždy chýbala odvaha ukázať moje detské tvorenie dospelému svetu.

Chcela byť Zlatka aj niekým iným než Pupou?
Už som chcela byť naozaj všelikým… a jediný spoločný menovateľ týchto mojich rôznorodých vysnených zamestnaní je tvorivosť a netradičnosť. :) Naposledy som robila „čokoládovú cukrárku“ v čokoládovni mojej priateľky – robila som jej horúcu čokoládu a čokoládové pralinky… Ale okrem takýchto exotických zamestnaní som chcela a vždy budem chcieť byť obyčajná dobrá mama, žena, človek. To je u mňa prvoradé pred akýmikoľvek profesionálnymi cieľmi.

Je aj Zlatka krehká ako bábika alebo je to rokmi ostrieľaná žena do koča a do voza?
No asi skôr to druhé… Žiadna krehká kvetinka veru nie som. :) Pri troch deťoch to asi ani inak nejde, treba sa obracať… Môj praktický zovňajšok ale maskuje romantickú dušu túžiacu po dokonalom svete.

Povedz nám prosím ako vyzerá bežný Pupa- Zlatkovský deň?
Veľmi rôznorodo – a to ma práve robí šťastnou. Nerada plánujem, moje dni bežia podľa toho, čo ktorý vyžaduje. Vždy som ráno mama, čo nachystá staršie deti do školy a postará sa o tú najmenšiu, čo ostáva doma. No a medzi hraním s Kajkou, varením, kŕmením, upratovaním, nakupovaním, rozvážaním starších detí na krúžky, som sem-tam aj Pupa, čo odpovedá na maily a vybavuje poštu, po nociach vyrába odznačiky, zrkadielka, maľuje a sníva o tom, čo všetko bude robiť, ak bude mať času viac. Ešteže Kajka poobede spáva dlho a v noci sa zase ja často hrávam, že som nočný vták. :)

Niekedy sa mi stane, že sa zadívam na nejaké tvoje dievčatko a zjaví sa mi veľa príbehov. Nielen príbehy bábikovské, obláčikové a zmrzlinové, ale často im z očiek čítam melanchóliu a jemnú srieň na duši. Ako je možné, že do nich vždy vložíš tak veľký citovo-nekonečný svet? Čím je to?

Pravdupovediac, nie je to cielený zámer. Keď tvorím, robím všetko citom, nepremýšľam príliš, nekombinujem, nešpekulujem. Maľujem, pretože musím. Prúdi to zo mňa podvedome a ja môžem len dúfať, že niečo z môjho vnútra ostáva v mojich výtvoroch. (Tak, ako je to u každého, kto niečo tvorí.) To, čo ostáva v očiach mojich dievčatiek, budú moje city. Moje túžby po veľkých cnostiach: po kráse, pravde, láske, čistote… hľadanie dokonalosti… a smútok nad vlastnou nedokonalosťou, nad nedostatočným snažením sa na Ceste…

Neha, teplo a láska. To sú tri základné slová, ktorými by som charakterizovala tvoju tvorbu. Okrem tohto spomínaného- čo je tvojou hlavnou inšpiráciou?
Často sú to okamihy denného života, ktoré ma očaria. Vietor, ktorý strapatí vlasy malej dcére. Žena na ulici, „nevyčačkaná“ kozmetikou a módou a predsa krajšia ako najžiadanejšia modelka. Socha ženy ďakujúcej Najvyššiemu. Dievčatá na lavičke šepkajúce si svoje tajomstvá. Pár riadkov z knižky, ktorá prebúdza vnútro.

Vieš si predstaviť, že by si maľovala niečo iné?

Áno i nie. Viem, že chcem maľovať aj trošku „dospeláckejšie“, ale asi to vždy budú ľudské formy. :) Som fascinovaná tým, čo dokáže tvár vyjadriť. Abstraktná tvorba či príroda (hoci ju milujem) veru nie je pre mňa tým správnym motívom. Pre mňa je to málo osobné. Tak si neviem predstaviť, ako by som sa vcítila do obrazu.

Ktorá z techník ťa ešte láka? (myslím okrem maľby)
Výroba bábik! Jednoznačne. Bábiky som už v minulosti vytvárala – hlavne šila. Množstvo! Potom som sa ale rozhodla, že musím vyčistiť svoj „ateliér“ = spálňu, pretože látky a iné pomôcky pre bábikárku nás už z našej malej spálne vytláčali. Všetky „naškrečkované“ zásoby som povyhadzovala a darovala spriaznenej tvorivej známej a rozhodla sa, že musím začať s technikou, ktorá nebude tak náročná na priestor. A tak som začala maľovať. Nepotrebovala som už množstvo látok, aby som obliekla dievčatku to, čo som chcela – proste som jej vysnené šatičky namaľovala. :)
Ale po tých pár rokoch už zase pomaly znášam do našej novej, väčšej spálne – ateliéru zásoby, z ktorých chcem v blízkej dobe začať oživovať maličké modelované krásky s dlhými vláskami a očkami plnými túžby.

Majú sklony k umeniu, či tvorbe tvoje drahé pupa-dietky?

Dievčatá jednoznačne (aj tá 2,5-ročná :). Staršia, Zlatka, veľa kreslí, maľuje, vyrába nekonečné množstvo panáčikov a šije – najmä taštičky! A syn je tvorivý hlavne na ľade, pri hokeji. :) Ale veľmi rád tiež kreslí a modeluje.

A čo pupa-manžel? S toľkými babami v jednom dome! (predpokladám,že je to tiež kreatívny človek a tak chcem vedieť,či tiež tvorí, v akom smere a či je hrdý na to,že tak krásne veci tvoríš)
Pupa-manžel je najlepší muž na svete!!! Bez neho by som sa určite môjmu tvoreniu nemohla natoľko venovať. Nesmierne ma podporuje a pomáha. Je to veľmi kreatívny, empatický a optimistický človek. Navrhuje a projektuje domy pre ľudí, aby sa v nich cítili dobre… A ešte je to skvelý hokejista! :)))

Má Zlatka nejaký veľký sen, ktorý by chcela, aby sa splnil?
Nemám veľký sen, ktorý by sa týkal môjho tvorenia – práce. Nechávam sa viesť vecami, čo prichádzajú. Ako som už spomínala, neplánujem. Mám veľa nápadov, čo by som chcela spraviť, ale vyslovene sen nemám. Som otvorená a vďačná za to, čo ma stretáva.
Mám ale velikánsky sen pre nás všetkých: aby bol raz všade MIER – mier v dušiach a túžba po vyšších hodnotách. Potom by sme celý svet sformovali úplne inak…

A dajme ešte priestor tvojim pupám- chceli by nám niečo odkázať?

„Ženy a dievčatá, ľúbime vás! Tešíme sa z vašej vnútornej krásy, čistoty a slobody.“

Nádherné Vianoce praje Zlatica – Pupa.


Na záver ďakujem Zlatke v mene všetkých pupaholikov,ktorí majú vo svojich príbytkoch a na svojich kabátikoch pupa dievčatká. Ja svoje pupadarčeky ešte len dostanem. A viem,že sú krásne,pretože ten kto ich objednal- ich potajomky rozbaľoval a z izby sa ozývalo „och,jedin,krásne,teeeda“. Myslím,že tiež prežil pupa-nemý úžas-sladký,dievčenský a nežný…

Kto ho ešte nezažil,smelo do toho!!!

Galéria PupaArt 

Zlatka, Sashe a Lucy mávajú!!

Social tagging: > >

Pridajte komentár

Follow

Get every new post on this blog delivered to your Inbox.

Join other followers: