Archives for motivácia

Tajomstvo

Pred pár dňami som mala jedno špeciálne ročné výročie. Neoslavovala som. Nikdy som nebola oslavovací typ. Ale toto som asi mohla osláviť. Je to výraznejší míľnik ako mnoho iných výročí, ktoré kvôli spoločenským zvyklostiam predsa len oslavujem. Pred rokom som sa dozvedela, že mám rakovinu. A aby to bolo dokonalé, rakovinu IV.stupňa s metastázami, dodnes v podstate neoperovateľnú. Niekto by povedal, že tu predsa nie je čo oslavovať. Čo je to vôbec za morbidný nápad! Ale ja si predsa stojím za svojim.

Mám Vás rada, spriaznené duše, s ktorými som tenučkou nitkou spojená cez moje pupa dievčatká. Niečo málo musíme mať vo vnútri podobné, keď vnímame ako pekné podobné veci. Cítim, že som Vám dlžná vysvetlenie. Vysvetliť treba moje nereagovanie na správy, zdĺhavé vybavovanie objednávok a celkové opustenie virtuálneho priestoru. Preto som sa rozhodla, že výjdem so svojim tajomstvom na svetlo sveta. Takže… je to vonku, tým dôvodom je rakovina a moje učenie sa žiť s ňou.

Nie, nechcem vzbudzovať žiadne súcitné pocity. Nie je prečo ma ľutovať. Keď mám povedať pravdu, toto je moje najkrajšie obdobie v živote. Áno, je aj najťažšie, ale celé dohromady je plné lásky, šťastia a života. Prestala som robiť toľko vecí, ktoré mi ubližovali. Každým dňom sa oslobodzujem od utrpenia, v ktorom som nevedome žila.

Choroba je dar. Keď to počuje človek na začiatku svojej cesty s vážnou chorobou a je naklonený rôznym alternatívam a duchovným učeniam, hľadí, premýšľa a snaží sa to pochopiť. Je to dar… Choroba ťa zastaví. Donúti zmeniť tvoje zmýšľanie. Zmení ťa. Ale to nie je všetko. Ten dar je nekonečne obrovský. Ak si fakt otvorený, choroba ti ukáže cestu k tebe samému. Odhalí ťa až na kosť. A keď si na začiatku myslíš, že už si pochopil, vedz, že ešte nie. Ono sa to stále rozvíja. Ďalej. Hlbšie. Do vnútra. Je to cesta urýchleného duchovného dozrievania. A za taký dar, buď vďaka, Vesmír.

jesenny-park

Druhý dôvod, prečo chcem verejne písať o mojom zdraví-nezdraví je, že chcem ukázať, že s akoukoľvek diagnózou a s akýmkoľvek životným nešťastím sa dá žiť aj s veselou mysľou. Netreba to všetko prijímať ako ortieľ, ako nutné utrpenie, ako koniec. Je to začiatok. Je to cesta. Záleží len na tom, ako sa na to pozrieme.

Nechcem sa tváriť, že viem niečo viac. Nie. Neviem nič. Len som niečo vytušila a prajem si pomôcť tam, kde trošku môžem. Stretla som sa so zdravými ľuďmi tak nekonečne smutnými či namosúrenými, že mi to prišlo až vtipné, prečo ja som vedľa nich taká veselá s mojou nelichotivou diagnózou. Som ja divná a neuvedomujem si vážnosť situácie? Ale čo zmením na tej situácii, keď budem odpovedne k nej vážna a smutná?  Čo sa zmení na fakte, že možno zomriem, keď budem nad tým neustále bádať a predstavovať si moje tri deti-siroty a opusteného manžela? Nezmením nič. A možno mojimi negatívnymi myšlienkami a citmi ešte posilním chorobu.  Všetko na svete je tak ako má byť. Aj keď sa na hlavu postavím, Zem sa nezačne točiť opačne. Načo míňať svoju čistú silu na niečo, čo nikdy nedokážem ovplyvniť?

A na čo teda používam silu v sebe? Silu, ktorá prúdi celým vesmírom a ktorá i nás udržuje živými? Skúšala som manipulovať tou silou a vtesnať moje telo do predstáv, že je zdravé, že choroba odchádza. Nefungovala to. Skúšala som prosiť Boha, anjelov a iné bytosti, aby ma vyliečili. V násilnom očakávaní zázračného uzdravenia to tiež nefungovalo. Verila som rôznym liečiteľom, šamanom a čarodejníčkam, že ma vyliečia. Zatiaľ nič. Skúšala som chemoterapiu, ktorú som s odporom a vnútorným nesúhlasom nechala tiecť do môjho tela. Nič. Skúšala som snáď všetky dostupné alternatívne spôsoby liečby. Nález sa opäť len zväčšil.

tajomstvo

Až som nakoniec prišla k bodu, že som sa zmierila s osudom. Nebojujem. Nepredstavujem si. Netúžim. Nechávam veci plynúť a snažím sa nebyť vyrušovacím faktorom v toku života. Keď teraz prosím Vesmír, je to prosba o Vedenie, prosba, aby som našla Pravdu. A každým dňom som vďačná, že mi je niečo zo zázraku Života odhalené.  Keď prijímam chemoterapiu, je to bez boja, predsudkov a vnútorného odporu. Keď som hladná, tak jem to, na čo mám chuť a nestresujem sa viac, že cukor či nevegánska strava ublíži môjmu telu.  Či sa vyliečim, to neviem. Ale silno cítim, že nastúpená cesta je správna. Je to cesta vnútornej radosti a šťastia. Cesta nenásilia. Cesta zvnútornenia. A za tú cestu ĎAKUJEM.

Hoci ostanem verná mojej neoslavovacej mentalite, žiadne pompézne oslavy mi nie sú blízke, určitú formu oslavy mám. Tento dar, ktorý som pred rokom dostala v podobe diagnózy „rakovina“, oslavujem každý deň a každú minútu. Oslavujem životom. Radosťou. Vedomým prežívaním toho živého vo mne.

PS: Tie veselé vlasy na fotke mi vyrástli po prvej chemoterapii – dnes už je zase všetko inak a ja si opäť skúšam, aké je to bez nich. A… aj to je fajn. :)

Tvorivý život

Každý z nás je umelec. Každý sa narodí s darom tvorivosti. Je to v nás. Ako dvojroční dostaneme pastelky a vieme kresliť. Tvoríme. A tvoríme s radosťou.

Neskôr nám pastelky zoberú a dajú nám miesto nich knihy a kalkulačku. Vraj pastelky v dospelosti netreba.

Keď ich po rokoch vezmeme opäť do ruky, niet sa čo diviť, že sa cítime neisto.  Ale sú to len pastelky. Čoho sa bojíme?

Tá tvorivosť je tam. Čaká. Len je trochu zahrabaná…

Pastelky, tvorivý život

O čom je tvorivý život?
  • o odvahe
  • o dôvere
  • o sebadôvere
  • o pokoji v duši
  • o pohybe
  • o disciplíne
  • o trpezlivosti
  • o nepokoji
  • o tvrdej drine
  • o sklamaní
  • o zvedavosti

 

A niekedy stačí darovať si len čas a priestor.

Ostatné príde samo.

Čo myslíte?

Photo credit: orangefruits

Buďme ako deti

Biblický citát „Buďte ako deti“ vo mne vždy silno rezonoval. Deti vo svojej dôvere a čistej úprimnosti sú ozdobou nášho sveta. Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby sme si uchovali túto čistú detskosť až do dospelosti. Všetko by sa úplne od základu zmenilo. Chovanie ľudí k sebe navzájom v rodine, v škole i  v štáte. Pracovné i obchodné vzťahy. Náš postoj k prírode, ku zvieratám, k celej planéte. Náš vzťah k Najvyššiemu.

Buďme ako deti

Nedávno som čítala krásny článok o detstve a pružnosti v nás. Úryvok je z knižky Promluvy k Západu, autor Sathya Sai.

„Malé děti přicházejí rovnou z onoho světa. Jsou proto plné lásky a důvěry. Žijí výhradně v „teď a tady“. To znamená, že jsou zcela zkotvené ve svém Já. Děti hodně spí, neboť tím i nadále mohou zažívat blízkost Boha. Jejich těla mají zaoblené, líbivé tvary, jsou něžná a ohebná. Kůže je hladká a bez vrásek. Jak plyne čas, utvářejí se nové struktury důležité pro život na zemi: rozvíjí se myšlení, vědomí já, rozlišování mezi tvým a mým. A tělo tuhne. Tento proces pokračuje až do smrti. Čím je člověk starší, tím více jeho tělo obvykle tuhne. To znamená, že pružnost je mládí a život. Ztuhlost je stáří a smrt. Uchovávej si flexibilitu, vyvaruj se strnulosti. Nalezni dítě v sobě a nalezni cestu ke hře. Hraj si každý den a tím se ti proces obrátí zpátky. Místo abys byl stále strnulejší, staň se stále hravější, stále měkčí a lehčí. Vnějšek je vždy odrazem vnitřního. Čím budeš hravější, čím víc navážeš kontakt s dítětem, se svými měkkými něžnými, láskyplnými aspekty, tím ohebnější bude i tvé tělo. Pružně se vpravuj do hlubokých paradoxů, do zdánlivých protikladů života. Poznávej velké pravdy tím, že je můžeš nahlížet doširoka otevřenýma nevinnýma očima dítěte. Pak zemřeš mladý, neboť jsi mohl stárnout hraje si s dítětem v sobě. Zcela ohebný, neboť stařecká ztrnulost se v tobě nemohla uchytit. Plný lesku, plný požehnání.“

10 tipov ako schudnúť bez trápenia

Toto je najjednoduchšia metóda ako schudnúť a to bez akejkoľvek diéty. Hoci si v súčastnosti sama užívam svoje vitariánske dobrodružstvo, dnes nechcem písať o tejto mojej úžasnej skúsenosti.  Ponúkam vám pár 100% úspešných rád, ktoré fungujú pri akomkoľvek spôsobe stravovania.

A hoci to tak trochu vyzerá, nie je to vtip! :)

ako schudnut

  1. Nejedz, keď kráčaš.
  2. Nejedz, keď nakupuješ.
  3. Nejedz v aute.
  4. Nejedz, keď nie si hladná/-ý.
  5. Jedz len za stolom.
  6. Nejedz na gauči.
  7. Nejedz, keď sleduješ TV.
  8. Nepozeraj TV.
  9. Nejedz, keď čítaš.
  10. Čítaj viac.

Posuňte tento zoznamík ďalej svojim priateľom, ktorých by mohol zaujať.

Pekný deň prajem.

Som vitarián?

Pred asi dvomi mesiacmi som sa dala na veľmi zaujímavé dobrodružstvo: začala som sa stravovať len živou stravou. To znamená, že jem len rastlinky – neupravené teplom. :)

Začalo to veľmi neplánovane, spontánne ako väčšina vecí v mojom živote.  Jednoducho som sa rozhodla. Bez predchádzajúceho študovania a váhania som s tým proste začala.

K zmene ma motivovali dva filmy, ktoré som pozerala počas výroby mojich šperkov. Ani jeden síce nie je priamo o živej strave, ale sú veľmi presvedčivé a pre mňa boli spúšťačom zmeny.  Film Hungry for Change bol dostupný pár týždňov zdarma na oficiálnej stránke tvorcov.  Teraz sa dá zakúpiť, možno aj nájsť niekde zdarma na nete.

Druhý zaujímavý dokument je Gerson Miracle + ďalšie videá o liečbe rakoviny Gersonovou terapiou a prednášky 91 ročnej pani Charlotte Gerson, ktoré sa dajú nájsť na You Tube.

Odporúčam!

Tanier "bio"

photo: jalb

Zaujímavé je, že pri prechode na vitariánsku stravu som nemala takmer žiadne túžby vrátiť sa k varenému jedlu. Viem, že s tým ľudia mávajú problémy. Ja som len bývala zo začiatku dosť hladná, hlavne v noci. Dokonca som sa na hlad budila. Vtedy som zjedla nejaké ovocie. Toto hladné obdobie však trvalo len týždeň či dva.

Po dvoch mesiacoch môžem povedať, že sa cítim výborne. Duševne i telesne. Som nabitá energiou, radujem sa zo života, schudla som.  Jedlo je mojim priateľom, teším sa naň a to bez výčitiek svedomia.

Neviem, ako dlho sa budem takto stravovať. Neplánujem to. Moje pocity z tohto vitariánskeho dobrodružstva sú zatiaľ úžasné. Uvidím časom, kam sa uberie moje ďalšie smerovanie.

Follow

Get every new post on this blog delivered to your Inbox.

Join other followers: