Archives for osobné

Žiť a tvoriť sa musí od srdca, úprimne

(Tento rozhovor bol pôvodne uverejnený na handmade portáli Fler.cz 3.8.2011 )

Dnes budeme mluvit slovensky a celé to bude zasněné, něžné a vůbec uklidňující. Vždyť tvorba by měla odrážet duši svého autora a pro značku Venia to platí určitě.

Řekněte nám na úvod něco o sobě.

Venia je zvedavá a tvorivá žienka domáca túžiaca po kráse, úprimnosti, čistote a slobode. Dlho váhala, či svoju nutkavú túžbu po vytváraní nežných zasnených stvorení má zverejňovať. Vždy jej chýbala odvaha ukázať svoje detské, naivné tvorenie dospelému svetu. Ale nakoniec sa odhodlala. A odvtedy je jej srdiečko veľmi šťastné.

Venia je Pupa a svoju tvorbu nazýva Pupa Art. Slovo „pupa“ znamená bábika (panenka).
Pupa hlavne maľuje. Maľuje bábiky, ktorých nežné a tajomné tváričky majú toľko rôznych príbehov, koľko si len viete predstaviť.
Pupa od detstva vždy milovala tvorivé hranie so všetkým, čo jej len prišlo pod ruku. Najčastejšie to boli handričky, nitky, bavlnky, ihly a háčiky… A deň mal vždy málo hodín. A nuda nikdy do jej izbičky nezavítala.
Z tohto obdobia vychádzalo z rúk našej Pupy množstvo bábik, hlavne textilných. Mnohé skončili ako darčeky priateľom, ale i celkom neznámym detičkám. Časom sa však začalo zdať, že v tvorivom kútiku (spálni) Pupy už nie je žiadne miesto, pretože látky a iné prapodivné pomôcky pre bábikárku boli úplne všade. Tak si Pupa jedného dňa zaumienila, že všetky „naškrečkované“ zásoby povyhadzuje alebo daruje spriaznenej tvorivej kamarátke.
Vtedy, pred pár rokmi, sa Pupa v malom bytíku rozhodla, že musí začať s technikou, ktorá nebude tak náročná na priestor. A tak začala znova po mnohých rokoch maľovať a maľovanie sa okamžite stalo súčasťou jej bytosti. Nepotrebovala už množstvo látok, aby obliekla dievčatku to, čo chcela – jednoducho jej vysnené šatičky namaľovala. :)
Ale poviem vám tajomstvo: dnes, po tých pár rokoch, už Pupa zase pomaly znáša do svojho nového vysnívaného „ateliériku“ všakovaké zásoby, z ktorých začne v blízkej dobe oživovať maličké modelované krásky s dlhými vláskami a očkami plnými túžby.

Věnujete se tvorbě profesionálně? Kolik času jí věnujete?

Tvorím neustále… či už je to rukami alebo v hlave. A aj vďaka Fleru sa toto moje tvorenie stáva profesiou.

Vždy som ale chcela byť predovšetkým obyčajná dobrá mama, žena, človek. To je mňa prvoradé pred akýmikoľvek profesionálnymi cieľmi.
Ráno som mama, čo nachystá staršie deti do školy a postará sa o tú tretiu, najmenšiu, ktorá ostáva doma. No a medzi hraním s tou najmenšou, varením, kŕmením, upratovaním, nakupovaním, rozvážaním starších detí na krúžky, tvorím, odpovedám na maily a vybavujem poštu, po nociach vyrábam odznačiky, zrkadielka, maľujem a snívam o tom, čo všetko budem robiť, ak budem mať času viac.

Řekněte nám něco o technice, kterou tvoříte. Proč to u vás vyhrála?
Hlavne a najradšej maľujem, pretože od vtedy, čo som znovuobjavila toto kúzlo, nemôže bez neho žiť. Maľovanie ma nabíja radosťou, ktorú je dúfam cítiť aj v mojich obrázkoch.
A ďalšie dôvody, prečo maľovanie u mňa vyhralo, sú aj celkom praktické. :)

Všetky potrebnosti na maľovanie mám za chvíľku vyložené a keď treba aj upratané, keď dobehnú s krikom deti, že sú hladné alebo dorazí nebodaj návšteva. ;)

  • Maľovanie nezaberá v našej obývačke (to jest v mojom ateliéri) veľa miesta.
  • Výsledky sú relatívne rýchlo vidieť, na rozdiel od výroby bábiky – čo je moja ďalšia obľúbená tvorivá činnosť .

Popište nám typický průběh tvůrčího procesu, který vede ke vzniku nového výrobku.
Len tak zrazu priletí motýľ a na svojich krídlach prinesie pocit, radosť , spomienku, myšlienku.. . :))
Inšpiráciou sú často okamihy denného života, ktoré ma očaria. Vietor, ktorý strapatí vlasy malej dcére. Žena na ulici, „nevyčačkaná“ kozmetikou a módou a predsa krajšia ako najžiadanejšia modelka. Socha ženy ďakujúcej Najvyššiemu. Dievčatá na lavičke šepkajúce si svoje tajomstvá. Pár riadkov z knižky, ktorá prebúdza vnútro. Či slová pesničky – tej nie práve modernej… A potom stačí si len sadnúť pod to moje obľúbené strešné okno, vziať papier či plátno, ceruzku, štetce, farby a trochu čistej vody.

Čí názor na vaši tvorbu je pro vás důležitý? Máte někoho takového?
Naučila som sa, že pre vnútorné šťastie nie je dôležité, čo si o nás ľudia myslia. To isté platí i na naše dielo. Proces tvorenia u mňa vychádza z môjho vnútra a je veľmi intuitívny. Názor, kritika či pochvala je vítaná, ale nie veľmi ovplyvní dielo.
Žiť a tvoriť sa musí od srdca, úprimne. Kopírovanie v živote či diele vždy bude vyznievať ako karikatúra.

Doporučte Fler tvůrce, které máte ráda.
Hmm, tých je veľmi mnoho. Mám napríklad rada tvorbu (a prezentáciu) gabulblanka winterovamimapaintJana ŠamalíkLucyHudec a ďalej krásne, veselé bytosti od Hanky Čížkovejmonkeytonkeyrokaho

Kdybyste měla upozornit na jeden svůj výrobek z Fleru, který by to byl a proč?
Najviac sa mi vždy páči to, na čom práve aktuálne pracuje. Teraz sú to zrovna Dobrodějkyroznášajúce svoju výnimočnú energiu kamkoľvek zavítajú.

Používáte své výrobky nebo jste kovářova kobyla?
Moje dievčatká udržujem stále vo svojej blízkosti a rada sa nechám nabíjať ich pozitívnym žiarením.
Celkovo sa rada obklopujem peknými a pozitívnymi drobnosťami. Nemám rada pochmúrne, smutné a chaotické veci – či už sú to obrazy, fotografie, hudba, filmy… Nerozumiem umelcom, ktorí sa takto vyjadrujú – i keď asi chápem, že nás chcú často šokovať a priviesť na iné, závažnejšie témy.
Moja tvorba v sebe nenesie hlboké myšlienky. Budem ale rada, ak v mojich obrázkoch zavnímate úprimnosť, nehu, teplo, čistotu, túžbu, lásku…

Čemu se ráda věnujete ve volném čase, když netvoříte?
Venujem sa deťom, manželovi… a rada. :))
A ďalej milujem prechádzky po tichých lesných chodníčkoch…
…Zachumlanie do deky s knižkou na zamyslenie, keď vonku padá dážď…
…Opojnú vôňu čerstvo pražených, mletých zrniek kávy, ktoré sa obetujú na naše ranné espresso (s kvapkou smotany, prosím :)…

Jak vypadá váš ideální den?
Byt je uprataný. Veci potrebné nakúpené. Jedlo navarené. Prádlo oprané a poskladané. Psík vyvenčený. Pohrala som sa s deťmi (niečo sme si spolu za veľkým stolom vytvorili – napiekli, vymodelovali alebo nakreslili…). Môj skvelý manžel vezme deti na pár hodín von. Ja zostanem sama doma. Maľujem. Tvorím.
(Trochu som sa zasnila. :)

Jaké máte pracovní plány pro příští týden a jaké pro příští rok?
Nerada plánujem… i keď viem, že sa to trochu musím naučiť. :)  Som otvorená a vďačná za to, čo ma stretáva. Každý deň ma neviditeľné nitky vedú a ja sa teším, kam to bude zajtra.
Na druhej strane, mám veľa konkrétnych nápadov, čo by som chcela spraviť – môj obrázkový zápisníček-nápadníček je už skoro plný. :) Vymýšľam náušničky a prívesky s pupa dievčatkami, pracujem na mojej maličkej knižôčke, mám načrtnuté, ako budú vyzerať moje bábiky… len ten čas mi trochu chýba…

O dievčatkách, Zlatke a o tom, že každá z nás je tak trochu Pupa

(Rozhovor bol pôvodne uverejnený v roku 2010 na sashe.sk)

Máte radi rozprávku o Karkulke? PupaArt vám jednu porozpráva. A nielen o Karkulke, ale aj o ných milých dievčičkách, krajších svetoch a veselších zážitkoch. Takú malú rozprávku o PupaArt si pre SAShE.sk pripravila Lucy Hudec.

Keď som prvýkrát vzhliadla veci od PupaArt ostala som v milom (tradične nemom) úžase. Nemý výraz je známy u mňa nadmerne vypúlenými očami, zaokrúhlenými perami do tvaru „O“ a schopnosťou koncentrovať sa až 2minúty. Pamätám si toto stretnutie práve preto, že som bola paralyzovaná toľkou krásou. A to fakt že nepreháňam!

Ohúrilo ma to krásne dievčenské,milé,nežné a láskavé,ktoré sa ku mne prihováralo nenásilne cez kresbičky,maľby a drevené postavičky. A ja hľadiac na tie tváričky som si vravela,že ktovie kto ich vyrába…
Splnilo sa mi teda malé želanie „spoznať“ a za PupaArt som objavila pani Zlatku. Zlatú pani Zlatku…
Zoznámte sa teda prosím aj vy…

Pokiaľ si dobre pamätám tak slovo „pupa“ znamená bábika. Rada sa hráš s bábikami? (prípadne s inými stvoreniami pre deti)
Hmm, áno veľmi rada…hranie s bábikou je v mojom ponímaní tvorenie, dotváranie, menenie, upravovanie, strihanie, maľovanie a šatenie… Ak si dobre spomínam, aj v detstve bolo moje hranie s bábikami práve takéto – tvorivé. Nehrávala som sa na bábikovské rodinky a ich vzájomné návštevy… ale som im šila šatičky, strihala vlásky ;), maľovala pusinky, vyrábala parochne a domčeky… Najdlhšou etapou v detstve bolo vytváranie a maľovanie papierových obliekacích bábik a domčekov pre ne. Veľmi ľutujem, že mi nejaké z tej doby neostali. Ale mám pocit, že čoskoro si budem musieť takúto spomienkovú papierovú pupu vytvoriť – aj s oblečením. :)

Kedy sa Zlatka rozhodla byť Pupou?
V tom zmysle, že bábiky sú mojím tvorivým sebavyjadrením, som Pupou už od detstva. A nápad, že by som mohla ponúknuť moje dievčatká aj ostatným ľudkom, živím už pár rokov… len mi vždy chýbala odvaha ukázať moje detské tvorenie dospelému svetu.

Chcela byť Zlatka aj niekým iným než Pupou?
Už som chcela byť naozaj všelikým… a jediný spoločný menovateľ týchto mojich rôznorodých vysnených zamestnaní je tvorivosť a netradičnosť. :) Naposledy som robila „čokoládovú cukrárku“ v čokoládovni mojej priateľky – robila som jej horúcu čokoládu a čokoládové pralinky… Ale okrem takýchto exotických zamestnaní som chcela a vždy budem chcieť byť obyčajná dobrá mama, žena, človek. To je u mňa prvoradé pred akýmikoľvek profesionálnymi cieľmi.

Je aj Zlatka krehká ako bábika alebo je to rokmi ostrieľaná žena do koča a do voza?
No asi skôr to druhé… Žiadna krehká kvetinka veru nie som. :) Pri troch deťoch to asi ani inak nejde, treba sa obracať… Môj praktický zovňajšok ale maskuje romantickú dušu túžiacu po dokonalom svete.

Povedz nám prosím ako vyzerá bežný Pupa- Zlatkovský deň?
Veľmi rôznorodo – a to ma práve robí šťastnou. Nerada plánujem, moje dni bežia podľa toho, čo ktorý vyžaduje. Vždy som ráno mama, čo nachystá staršie deti do školy a postará sa o tú najmenšiu, čo ostáva doma. No a medzi hraním s Kajkou, varením, kŕmením, upratovaním, nakupovaním, rozvážaním starších detí na krúžky, som sem-tam aj Pupa, čo odpovedá na maily a vybavuje poštu, po nociach vyrába odznačiky, zrkadielka, maľuje a sníva o tom, čo všetko bude robiť, ak bude mať času viac. Ešteže Kajka poobede spáva dlho a v noci sa zase ja často hrávam, že som nočný vták. :)

Niekedy sa mi stane, že sa zadívam na nejaké tvoje dievčatko a zjaví sa mi veľa príbehov. Nielen príbehy bábikovské, obláčikové a zmrzlinové, ale často im z očiek čítam melanchóliu a jemnú srieň na duši. Ako je možné, že do nich vždy vložíš tak veľký citovo-nekonečný svet? Čím je to?

Pravdupovediac, nie je to cielený zámer. Keď tvorím, robím všetko citom, nepremýšľam príliš, nekombinujem, nešpekulujem. Maľujem, pretože musím. Prúdi to zo mňa podvedome a ja môžem len dúfať, že niečo z môjho vnútra ostáva v mojich výtvoroch. (Tak, ako je to u každého, kto niečo tvorí.) To, čo ostáva v očiach mojich dievčatiek, budú moje city. Moje túžby po veľkých cnostiach: po kráse, pravde, láske, čistote… hľadanie dokonalosti… a smútok nad vlastnou nedokonalosťou, nad nedostatočným snažením sa na Ceste…

Neha, teplo a láska. To sú tri základné slová, ktorými by som charakterizovala tvoju tvorbu. Okrem tohto spomínaného- čo je tvojou hlavnou inšpiráciou?
Často sú to okamihy denného života, ktoré ma očaria. Vietor, ktorý strapatí vlasy malej dcére. Žena na ulici, „nevyčačkaná“ kozmetikou a módou a predsa krajšia ako najžiadanejšia modelka. Socha ženy ďakujúcej Najvyššiemu. Dievčatá na lavičke šepkajúce si svoje tajomstvá. Pár riadkov z knižky, ktorá prebúdza vnútro.

Vieš si predstaviť, že by si maľovala niečo iné?

Áno i nie. Viem, že chcem maľovať aj trošku „dospeláckejšie“, ale asi to vždy budú ľudské formy. :) Som fascinovaná tým, čo dokáže tvár vyjadriť. Abstraktná tvorba či príroda (hoci ju milujem) veru nie je pre mňa tým správnym motívom. Pre mňa je to málo osobné. Tak si neviem predstaviť, ako by som sa vcítila do obrazu.

Ktorá z techník ťa ešte láka? (myslím okrem maľby)
Výroba bábik! Jednoznačne. Bábiky som už v minulosti vytvárala – hlavne šila. Množstvo! Potom som sa ale rozhodla, že musím vyčistiť svoj „ateliér“ = spálňu, pretože látky a iné pomôcky pre bábikárku nás už z našej malej spálne vytláčali. Všetky „naškrečkované“ zásoby som povyhadzovala a darovala spriaznenej tvorivej známej a rozhodla sa, že musím začať s technikou, ktorá nebude tak náročná na priestor. A tak som začala maľovať. Nepotrebovala som už množstvo látok, aby som obliekla dievčatku to, čo som chcela – proste som jej vysnené šatičky namaľovala. :)
Ale po tých pár rokoch už zase pomaly znášam do našej novej, väčšej spálne – ateliéru zásoby, z ktorých chcem v blízkej dobe začať oživovať maličké modelované krásky s dlhými vláskami a očkami plnými túžby.

Majú sklony k umeniu, či tvorbe tvoje drahé pupa-dietky?

Dievčatá jednoznačne (aj tá 2,5-ročná :). Staršia, Zlatka, veľa kreslí, maľuje, vyrába nekonečné množstvo panáčikov a šije – najmä taštičky! A syn je tvorivý hlavne na ľade, pri hokeji. :) Ale veľmi rád tiež kreslí a modeluje.

A čo pupa-manžel? S toľkými babami v jednom dome! (predpokladám,že je to tiež kreatívny človek a tak chcem vedieť,či tiež tvorí, v akom smere a či je hrdý na to,že tak krásne veci tvoríš)
Pupa-manžel je najlepší muž na svete!!! Bez neho by som sa určite môjmu tvoreniu nemohla natoľko venovať. Nesmierne ma podporuje a pomáha. Je to veľmi kreatívny, empatický a optimistický človek. Navrhuje a projektuje domy pre ľudí, aby sa v nich cítili dobre… A ešte je to skvelý hokejista! :)))

Má Zlatka nejaký veľký sen, ktorý by chcela, aby sa splnil?
Nemám veľký sen, ktorý by sa týkal môjho tvorenia – práce. Nechávam sa viesť vecami, čo prichádzajú. Ako som už spomínala, neplánujem. Mám veľa nápadov, čo by som chcela spraviť, ale vyslovene sen nemám. Som otvorená a vďačná za to, čo ma stretáva.
Mám ale velikánsky sen pre nás všetkých: aby bol raz všade MIER – mier v dušiach a túžba po vyšších hodnotách. Potom by sme celý svet sformovali úplne inak…

A dajme ešte priestor tvojim pupám- chceli by nám niečo odkázať?

„Ženy a dievčatá, ľúbime vás! Tešíme sa z vašej vnútornej krásy, čistoty a slobody.“

Nádherné Vianoce praje Zlatica – Pupa.


Na záver ďakujem Zlatke v mene všetkých pupaholikov,ktorí majú vo svojich príbytkoch a na svojich kabátikoch pupa dievčatká. Ja svoje pupadarčeky ešte len dostanem. A viem,že sú krásne,pretože ten kto ich objednal- ich potajomky rozbaľoval a z izby sa ozývalo „och,jedin,krásne,teeeda“. Myslím,že tiež prežil pupa-nemý úžas-sladký,dievčenský a nežný…

Kto ho ešte nezažil,smelo do toho!!!

Galéria PupaArt 

Zlatka, Sashe a Lucy mávajú!!

Vitajte, krásne dievčatá a ženy.

Som šťastná, že ste zavítali na Pupa Art blog, kde to bude pulzovať životom a radosťou z neho… ale až v novom roku…

Pridajte sa k nám! Inšpirácia + novinky od Pupa Art zadarmo do vašej e-mailovej schránky.




Sentimental Wedding

With so much ado about the splendor royal wedding, my thoughts are meandering on our own modest one.
After our seven-year-long relationship we had made that big step. 
Romantic gown,
 honest eyes,
 lilies and tiny tea roses,
 tears of joy…
and the deep feeling that we promised something really important
 in the paraller spiritual place.
What are your reflections?
Pri tých mnohých správach, úvahách a fotkách pompéznej kráľovskej svatby
 sa moje myšlienky vracajú k tej našej, skromnej.
Po siedmich rokoch vzťahu sme sa rozhodli spraviť ten veľký krok.
Romantické šaty,
úprimné oči,
ľalie a nežné čajové ružičky,
slzy šťastia…
a hlboký pocit, že sme si na inom paralelnom mieste sľúbili niečo veľmi dôležité.
Aké sú Vaše spomienky?
If  you wish to cherish a simmilar nostalgic reminiscence of your own wedding day,
please, have a look at my shop
Podobný nostalgický obrázoček s témou Vášho svadobného dňa ponúkam aj Vám. –
nakuknite do môjho obchodíku (cz) alebo na sashe.sk.
Have a wonderful romantic week!
Prajem krásny romantický týždeň!

Miniature World

I adore the tiny toys for little dolls and teddybears,
their cosy mini beds, cupboards, chairs, utensils…
I know, that some of my blog friends love miniatures as well,
so I want to share some of my pictures from Prague Toy Museum.
 My favourite picture is the first one with a baby sitting on a pot. :)
Isn´t it true that good toys are ageless? 

Mám veľmi rada tie nežné malé hračôčky pre bábiky a medvedíkov, ich útulné mini postieľky, kredencíky, stoličky, riadiky…
Viem, že niektoré moje blogovacie priateľky majú miniatúrky tiež rady
a tak Vám chcem dnes ukázať pár mojich fotiek z Múzea hračiek v Prahe.

Mne najviac učarovalo to dieťatko sediace na nočníčku. :)
Dobré hračky nestarnú, nemyslíte?

Love,
Zlatica.
Follow

Get every new post on this blog delivered to your Inbox.

Join other followers: