Archives for zdravie

Tajomstvo

Pred pár dňami som mala jedno špeciálne ročné výročie. Neoslavovala som. Nikdy som nebola oslavovací typ. Ale toto som asi mohla osláviť. Je to výraznejší míľnik ako mnoho iných výročí, ktoré kvôli spoločenským zvyklostiam predsa len oslavujem. Pred rokom som sa dozvedela, že mám rakovinu. A aby to bolo dokonalé, rakovinu IV.stupňa s metastázami, dodnes v podstate neoperovateľnú. Niekto by povedal, že tu predsa nie je čo oslavovať. Čo je to vôbec za morbidný nápad! Ale ja si predsa stojím za svojim.

Mám Vás rada, spriaznené duše, s ktorými som tenučkou nitkou spojená cez moje pupa dievčatká. Niečo málo musíme mať vo vnútri podobné, keď vnímame ako pekné podobné veci. Cítim, že som Vám dlžná vysvetlenie. Vysvetliť treba moje nereagovanie na správy, zdĺhavé vybavovanie objednávok a celkové opustenie virtuálneho priestoru. Preto som sa rozhodla, že výjdem so svojim tajomstvom na svetlo sveta. Takže… je to vonku, tým dôvodom je rakovina a moje učenie sa žiť s ňou.

Nie, nechcem vzbudzovať žiadne súcitné pocity. Nie je prečo ma ľutovať. Keď mám povedať pravdu, toto je moje najkrajšie obdobie v živote. Áno, je aj najťažšie, ale celé dohromady je plné lásky, šťastia a života. Prestala som robiť toľko vecí, ktoré mi ubližovali. Každým dňom sa oslobodzujem od utrpenia, v ktorom som nevedome žila.

Choroba je dar. Keď to počuje človek na začiatku svojej cesty s vážnou chorobou a je naklonený rôznym alternatívam a duchovným učeniam, hľadí, premýšľa a snaží sa to pochopiť. Je to dar… Choroba ťa zastaví. Donúti zmeniť tvoje zmýšľanie. Zmení ťa. Ale to nie je všetko. Ten dar je nekonečne obrovský. Ak si fakt otvorený, choroba ti ukáže cestu k tebe samému. Odhalí ťa až na kosť. A keď si na začiatku myslíš, že už si pochopil, vedz, že ešte nie. Ono sa to stále rozvíja. Ďalej. Hlbšie. Do vnútra. Je to cesta urýchleného duchovného dozrievania. A za taký dar, buď vďaka, Vesmír.

jesenny-park

Druhý dôvod, prečo chcem verejne písať o mojom zdraví-nezdraví je, že chcem ukázať, že s akoukoľvek diagnózou a s akýmkoľvek životným nešťastím sa dá žiť aj s veselou mysľou. Netreba to všetko prijímať ako ortieľ, ako nutné utrpenie, ako koniec. Je to začiatok. Je to cesta. Záleží len na tom, ako sa na to pozrieme.

Nechcem sa tváriť, že viem niečo viac. Nie. Neviem nič. Len som niečo vytušila a prajem si pomôcť tam, kde trošku môžem. Stretla som sa so zdravými ľuďmi tak nekonečne smutnými či namosúrenými, že mi to prišlo až vtipné, prečo ja som vedľa nich taká veselá s mojou nelichotivou diagnózou. Som ja divná a neuvedomujem si vážnosť situácie? Ale čo zmením na tej situácii, keď budem odpovedne k nej vážna a smutná?  Čo sa zmení na fakte, že možno zomriem, keď budem nad tým neustále bádať a predstavovať si moje tri deti-siroty a opusteného manžela? Nezmením nič. A možno mojimi negatívnymi myšlienkami a citmi ešte posilním chorobu.  Všetko na svete je tak ako má byť. Aj keď sa na hlavu postavím, Zem sa nezačne točiť opačne. Načo míňať svoju čistú silu na niečo, čo nikdy nedokážem ovplyvniť?

A na čo teda používam silu v sebe? Silu, ktorá prúdi celým vesmírom a ktorá i nás udržuje živými? Skúšala som manipulovať tou silou a vtesnať moje telo do predstáv, že je zdravé, že choroba odchádza. Nefungovala to. Skúšala som prosiť Boha, anjelov a iné bytosti, aby ma vyliečili. V násilnom očakávaní zázračného uzdravenia to tiež nefungovalo. Verila som rôznym liečiteľom, šamanom a čarodejníčkam, že ma vyliečia. Zatiaľ nič. Skúšala som chemoterapiu, ktorú som s odporom a vnútorným nesúhlasom nechala tiecť do môjho tela. Nič. Skúšala som snáď všetky dostupné alternatívne spôsoby liečby. Nález sa opäť len zväčšil.

tajomstvo

Až som nakoniec prišla k bodu, že som sa zmierila s osudom. Nebojujem. Nepredstavujem si. Netúžim. Nechávam veci plynúť a snažím sa nebyť vyrušovacím faktorom v toku života. Keď teraz prosím Vesmír, je to prosba o Vedenie, prosba, aby som našla Pravdu. A každým dňom som vďačná, že mi je niečo zo zázraku Života odhalené.  Keď prijímam chemoterapiu, je to bez boja, predsudkov a vnútorného odporu. Keď som hladná, tak jem to, na čo mám chuť a nestresujem sa viac, že cukor či nevegánska strava ublíži môjmu telu.  Či sa vyliečim, to neviem. Ale silno cítim, že nastúpená cesta je správna. Je to cesta vnútornej radosti a šťastia. Cesta nenásilia. Cesta zvnútornenia. A za tú cestu ĎAKUJEM.

Hoci ostanem verná mojej neoslavovacej mentalite, žiadne pompézne oslavy mi nie sú blízke, určitú formu oslavy mám. Tento dar, ktorý som pred rokom dostala v podobe diagnózy „rakovina“, oslavujem každý deň a každú minútu. Oslavujem životom. Radosťou. Vedomým prežívaním toho živého vo mne.

PS: Tie veselé vlasy na fotke mi vyrástli po prvej chemoterapii – dnes už je zase všetko inak a ja si opäť skúšam, aké je to bez nich. A… aj to je fajn. :)

Brownies – najlepší recept bez pečenia

 

Chcete si zdravo zamaškrtiť? Mám tu jeden receptík na brownies, veľmi jednoduchý na prípravu a veľmi chutný.

Ja si tieto brownies robievam na „surovo“, to znamená, že všetky suroviny používam v RAW kvalite. RAW= tepelne neupravené:  oriešky a kakao nepražené, ovocie šetrne sušené. Takúto kvalitu môžete kúpiť v obchodoch so zdravou výživou. Živú, tepelne neupravené suroviny nájdete napríklad pod značkou www.LifeFood.cz alebo www.happylife.eu. Prečo teplene neupravené? Pretože je to živá potrava, tak ako nám ju príroda ponúka. Zachováva si všetky svoje výživné a liečivé kvality. Všetky prítomné enzýmy a vitamíny občerstvia naše telo.  Takýto zákusok nie je škodlivý, ale naopak, je to liek. 

Pecept na brownies bez pečenia - surová strava

 

1 šálka vlašských alebo orechov (ešte lepšie pekanových orechov)

1 šálka ďatlí (alebo iné sušené ovocie)

5 polievkových lyžíc kakaa

2 polievkové lyžice medu

štipka soli

V mixéri s nástavcom na sekanie rozsekáme orechy. Pridáme ďatle, tiež rozsekáme. Nakoniec pridáme ostatné suroviny a ešte trochu v mixéri premiešame.

Hmotu vyklopíme na papier na pečenie položený na podložku / tanier a utlačíme. Prikryjeme papierom a necháme spojiť v chladničke asi 2 hodiny. Potom už len nakrájame a servírujeme.

Z tejto čokoládovej hmoty by sa výborne robili aj malé guľôčky – pralinky.

Ako na to: zelené smoothies

Keď som vás, milí  priatelia, vyzvala v jednom newsletteri k tomu, aby ste mi posielali otázky, na ktoré by ste radi dostali odpovede, nevedela som, že vás najviac bude zaujímať moje vitariánske stravovanie. Mnohí sa pýtate, čo vlastne jedávam, čo mám zo živej stavy najradšej, či mi nechýba varená strava, atď. Preto by som dnes rada opísala jedno moje najobľúbenejšie jedlo: zelený koktejl plný zdravia.

Zelené smoothies som objavila na viacerých amerických stránkach venujúcich sa zdravej strave. Moja zvedavosť ma okamžite viedla do potravín zháňať niečo veľmi tmavozelené. Čím sú totiž listy a zelenina tmavšia, tým obsahujú viac chlorofylu a iných živín potrebných pre naše zdravie.

Objavila som mladé špenátové listy a tie sa odvtedy stali najčastejším základom mojej dennej dávky vitamínov, minerálov, aminokyselín a enzýmov. Znie to zvláštne, keď si predstavíte, že máte vypiť nápoj zložený hlavne z listov, ale chuť väčšiny smooties si musíte zamilovať. Je pravda, že niektoré moje pokusy boli skutočne nepožívateľné a skončili v záchodovej mise. :)  Ale časom som sa naučila, čo chutí dobre a čo nie.

Smoothie_zmes

Pamätám si moju nekonečnú radosť, keď som prvý krát objavila tú správnu kombináciu. Žiarila som šťastím a skákala od radosti. Časom som zistila, že vďaka zeleným smooties sa cítim plná sily, energie a radosti. Nemám žiadne chute na nezdravé ani na varené jedlá. Keď sa výnimočne stane, že nemám možnosť si denne spraviť svoj milovaný nápoj, začnú ma prepadávať mlsné chúťky. Vysvetľujem si to tým, že mi vtedy pravdepodobne chýbajú nejaké živiny a preto telo začne po niečom ďalšom túžiť.

smootie

A aký je môj najobľúbenejší „geen smoothie“ recept?

cca 125 g čerstvých špenátových listov
1-2 zrelé banány
cca 100 g mrazených jahôd (alebo lesná zmes)
1 dcl vody
ľad

Zmes mixujem v mixéri. Používam obyčajný kuchynský mixér  zn.Kenwood i keď tajne túžim po Vitamixe. Pravda ale je, že i Kenwood spraví svoju službu výborne a rozmixuje všetko takmer do hladka. Vždy spravím dve 1-minútové mixovania za sebou a výsledok je krásne hladké smoothie.

Všetkým odporúčam vyskúšať na vlastnom tele úžasné účinky tohto zeleného elixíru. Verím, že budete rovnako nadšený ako ja. A ak máte vlastné skúsenosti so zelenými smooties, napíšte prosím do komentára pod článkom. Budem sa tešiť na vaše reakcie. :)

10 tipov ako schudnúť bez trápenia

Toto je najjednoduchšia metóda ako schudnúť a to bez akejkoľvek diéty. Hoci si v súčastnosti sama užívam svoje vitariánske dobrodružstvo, dnes nechcem písať o tejto mojej úžasnej skúsenosti.  Ponúkam vám pár 100% úspešných rád, ktoré fungujú pri akomkoľvek spôsobe stravovania.

A hoci to tak trochu vyzerá, nie je to vtip! :)

ako schudnut

  1. Nejedz, keď kráčaš.
  2. Nejedz, keď nakupuješ.
  3. Nejedz v aute.
  4. Nejedz, keď nie si hladná/-ý.
  5. Jedz len za stolom.
  6. Nejedz na gauči.
  7. Nejedz, keď sleduješ TV.
  8. Nepozeraj TV.
  9. Nejedz, keď čítaš.
  10. Čítaj viac.

Posuňte tento zoznamík ďalej svojim priateľom, ktorých by mohol zaujať.

Pekný deň prajem.

Som vitarián?

Pred asi dvomi mesiacmi som sa dala na veľmi zaujímavé dobrodružstvo: začala som sa stravovať len živou stravou. To znamená, že jem len rastlinky – neupravené teplom. :)

Začalo to veľmi neplánovane, spontánne ako väčšina vecí v mojom živote.  Jednoducho som sa rozhodla. Bez predchádzajúceho študovania a váhania som s tým proste začala.

K zmene ma motivovali dva filmy, ktoré som pozerala počas výroby mojich šperkov. Ani jeden síce nie je priamo o živej strave, ale sú veľmi presvedčivé a pre mňa boli spúšťačom zmeny.  Film Hungry for Change bol dostupný pár týždňov zdarma na oficiálnej stránke tvorcov.  Teraz sa dá zakúpiť, možno aj nájsť niekde zdarma na nete.

Druhý zaujímavý dokument je Gerson Miracle + ďalšie videá o liečbe rakoviny Gersonovou terapiou a prednášky 91 ročnej pani Charlotte Gerson, ktoré sa dajú nájsť na You Tube.

Odporúčam!

Tanier "bio"

photo: jalb

Zaujímavé je, že pri prechode na vitariánsku stravu som nemala takmer žiadne túžby vrátiť sa k varenému jedlu. Viem, že s tým ľudia mávajú problémy. Ja som len bývala zo začiatku dosť hladná, hlavne v noci. Dokonca som sa na hlad budila. Vtedy som zjedla nejaké ovocie. Toto hladné obdobie však trvalo len týždeň či dva.

Po dvoch mesiacoch môžem povedať, že sa cítim výborne. Duševne i telesne. Som nabitá energiou, radujem sa zo života, schudla som.  Jedlo je mojim priateľom, teším sa naň a to bez výčitiek svedomia.

Neviem, ako dlho sa budem takto stravovať. Neplánujem to. Moje pocity z tohto vitariánskeho dobrodružstva sú zatiaľ úžasné. Uvidím časom, kam sa uberie moje ďalšie smerovanie.

Follow

Get every new post on this blog delivered to your Inbox.

Join other followers: